MÝTY A PRAVDY O POTRAVINÁCH: Nutná terminológia alebo aby ste rozumeli článkom na túto tému: V súvislosti s rastlinnými estrogénmi sa v literatúre môžeme stretnúť s viacerými názvami: najčastejšie sú to fytoestrogény alebo izoflavóny či lignany ev. aj jednotlivo ako napr. dadzein, genistein a pod. Fytoestrogény majú pre rastliny významnú úlohu: chránia ich pred mikróbami či hubami. Najčastejšie skloňovanou potravinou v súvislosti s fytoestrogénmi (ďalej iba FE) je sója, FE sú však bohato zastúpené aj v iných potravinách (pozri ďalej).

Fytoestrogény, sója namiesto antikoncepcie?

Estrogény versus fytoestrogény

Základné nedorozumenie okolo fytoestrogénov vzniká z nesprávnej úvahy, že FE pôsobia na organizmus rovnako ako estrogény a teda, ak konzumujeme pravidelne potraviny s vysokým obsahom FE, vystavujeme sa úplne rovnakým rizikám ako keby sme užívali estrogény. Častým argumentom odporcov sóje (ako FE líderky) je aj tvrdenie, že v jednom zrniečku sóje sa nachádza toľko estrogénov ako v jednej antikoncepčnej tabletke (počet tabletiek sa od „autora“ k „autorovi“ mení, resp. zvyšuje). Toto má zastrašiť a vyvolať paniku. Ale poďme ďalej s touto úvahou. Pokiaľ by v jednom zrniečku sóje bolo toľko estrogénov ako v jednej antikoncepčnej tabletke, tak prečo sa sója neujala ako najlacnejšia forma antikoncepcie? Stačí pridať trochu progesterónu a máme revolučné a lacné riešenie proti nežiadúcemu otehotneniu. Zatiaľ sa však tohto biznis nápadu nikto neujal. Našťastie. Nefungoval by.

Aký je teda rozdiel?

Dôkazom rozdielu medzi účinkom estrogénov a fytoestrogénov je okrem iného aj fakt, že FE na rozdiel od estrogénov nemajú žiadny vplyv na vaginálny maturačný index (nezľaknite/nepotešte sa názvu, tento parameter jednoducho meria „estrogénový účinok“). Na druhej strane rovnako spoľahlivo ako estrogény aj FE preukazateľne uľavujú od menopauzálnych ťažkostí (návaly tepla a pod.) a zlepšujú endoteliálnu funkciu ciev (čo je významný faktor v zmysle kardiovaskulárneho zdravia). Vo všeobecnosti teda možno povedať, že fytoestrogény niekedy účinok estrogénov podporujú (ako tzv.„agonisti“) inokedy ho môžu dokonca blokovať (ako tzv. antagonisti“). Prevaha agonistického či antagonistického účinku sa pri jednotlivých druhoch fytoestrogénov mení a podľa všetkých zdrojov, ktoré som dokázala naštudovať, veľa sa o tom zatiaľ nevie. Podstatné ale je, že populácie dennodenne konzumujúce sóju a sójové produkty (a nie je pravda, že iba fermentované) sa tešia výbornému zdraviu a ani náhodou nezomierajú na rakovinu či iné civilizačné choroby tak často ako v krajinách, kde je konzumácia sóje na nízkej úrovni. Na tento najpodstatnejší argument sa často zabúda.

Odporúčame prečítať si aj článok o zdravotných účinkoch sóje

Bezpečnosť sóje: pomocníčka či zabijak?

Zastavme sa pri sóji dlhšie. Dnes sa o nej dočítate úplne rozporuplné informácie. Našťastie nie na stránkach renomovaných lekárskych spoločností.
Napríklad na stránke www.breastcancer.org odborníci odporúčajú pacientkám konzumáciu prirodzených zdrojov fytoestrogénov včítane nefermentovaných výrobkov ako je napr. tofu, avšak pre nedostatok informácií varujú pred konzumáciou výživových doplnkov s obsahom fytoestrogénov. Predpokladám, že týchto lekárov neplatia ani výrobcovia sójových produktov, rovnako ani srvátkových doplnkov výživy pre športovcov. Rovnako podľa odporúčaní z roku 2012: „The American Cancer Society Guidelines on Nutrition and Physical Activity for Cancer Survivors“ sa sója
 považuje za bezpečnú nielen v prevencii ale aj pre pacientov s rakovinou prsníka.

Miera spracovania sóje

V prvom rade si treba uvedomiť, že bezpečnosť sóje nie je odvodená iba od toho, či sú sójové produkty fermentované alebo nie (a nikto nespochybňuje, že fermentácia je veľké plus). V skutočnosti je omnoho dôležitejšia miera spracovania sóje. Platí teda, čím menej spracovaná, tým hodnotnejšia. A tiež naopak: čím viac spracovaná, tým horšie. Klesá obsah hodnotných nutričných látok a bohužiaľ zvyšuje sa aj riziko prítomnosti látok nežiadúcich (veľa soli, aditíva a pod). Sójové “mäso“ teda nie je žiadne terno. Je veľký rozdiel v tom, či konzumujete tofu alebo „sójové mäso“. To prvé je bezpečné, k tomu druhému si treba dať otáznik (možno aj s výkričníkom).

Fermentácia sóje

Fermentácia sóje sa mnohými odporcami sóje považuje za pomaly „záchranný proces“, ktorý zo škodlivej potraviny urobí priaznivú. Nepochybne, fermentácia priaznivý proces je. Niekoľkonásobne sa zvýši obsah nutričných látok, ich dostupnosť pre organizmus, vzniknú aj nové, zdraviu prospešné produkty, ktoré hodnotu takto upravenej potraviny ešte zvýšia. Ale! Nič nie je čiernobiele. Fermentované produkty majú často vyšší obsah soli, ktorý môže pri konzumácii väčších množstiev pôsobiť nepriaznivo. Dôkazom sú aj výsledky štúdie, ktoré sledovala vplyv konzumácie sójových produktov na výskyt rakoviny žalúdka, kde nefermentované sójové produkty znižovali výskyt tejto rakoviny, fermentované však nie. Rovnako však nedošlo k zvýšeniu počtu prípadov rakoviny po fermentovaných produktoch, čo si vysvetľujem tak, že výhody procesu fermentácie pravdepodobne prevážili nevýhody spôsobené nadmerným množstvom soli.

Aké sójové produkty sa kde konzumujú

Fakt, či sa analyzuje vplyv konzumácie sóje v USA alebo v ázijských krajinách môže byť pre výsledok zásadný. V ázijských krajinách sa skoro výlučne konzumujú minimálne spracované produkty (tofu, nesladené sójové mlieko, tempeh, edamame a pod.). Naopak v Amerike sa prevažne konzumujú vysoko spracované sójové produkty (proteínové izoláty či aditíva na báze sóje). Preto môžu výsledky štúdií z USA ukazovať horšie výsledky. Našťastie však ide väčšinou o in-vitro štúdie, či štúdie na zvieratách, kde nikdy nie je istota, či je možné z toho usudzovať aj na ľudí. Názor, že podstatou bezpečnosti je miera spracovanie sóje, podporuje aj autor vynikajúcej publikácie Super Immunity, lekár a riaditeľ pre výskum The Nutritional Research Project of the National Health Associacion. Zdôrazňuje, že fermentácia nie je to najdôležitejšie a odporúča v prvom rade konzumovať nespracované (a nie iba fermentované) sójové produkty.

Iné zdroje fytoestrogénov: pivo či sojové mlieko?

Z pohľadu „rizika“ fytoestrogénov sa najčastejšie prevetráva sója. A ja sa pýtam prečo? Fytoestrogény sú ešte bohatšie zastúpené v sézamovom či ľanovom semene a nachádzajú sa aj v mnohých iných potravinách. Nájdete ich v ovsených otrubách, ryži, brokolici či cesnaku. A teraz sa podržte: vo víne a v pive sú fytoestrogény tiež. Prečo sa teda odporcovia sóje neboja aj všetkých ostatných potravín a prečo nevarujú pred poškodením zdravia ľanom? No lebo asi majú na sóju namierené z úplne iných dôvodov.

Záver: sója a fytoestrogény

Verte či neverte, fytoestrogénov sa naozaj báť nemusíte. Významné medicínske inštitúcie ich prirodzené zdroje včítane sóje považujú za bezpečné a využiteľné tak v úľave od menopauzálnych príznakov ako aj v prevencii rakoviny. Potvrdzuje to aj tím lekárov, ktorý vytvorili príručku pre lekárov podľa zásad Evidenc-Based Medicine: Nutrition in Clinical Practice (A Comprehensive, Evidence-Based Manual for Practitioner) s hlavným autorom David L. Katz, MD, MPH, FACPM, FACP. Sója a fytoestrogény sú témou, ktorej sa oplatí venovať čas a miesto. My sme s touto témou ešte neskončili a pozývame vás na pokračovanie.

Autor: MUDr. Alexandra Frolkovičová, www.keepwell.sk